Asociácia pre zelené strechy je pripravená pomôcť horúcim mestám. Počíta s nimi Plán obnovy aj štrukturálne fondy EÚ

Extenzívna zelená strecha Bratislava

BRATISLAVA, 17. marca 2021 – Pomôcť spraviť život v mestách udržateľnejší a príjemnejší je pripravená Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru (ďalej len Asociácia), ktorá vznikla na prelome tohto roku. V spolupráci so samosprávami, štátom, developermi a obyvateľmi chce docieliť čo najväčšie pokrytie striech a fasád budov živými zarastenými plochami. Zelené strechy totiž pomáhajú zmierňovať dôsledky globálneho otepľovania a súvisiacej klimatickej krízy. Patria k nim najmä intenzívne suchá striedané s prudkými prívalovými dažďami, čoraz viac tropických dní v lete a zdravie ohrozujúca horúčava zadržiavaná v oceli a betóne miest. Práve tieto fenomény totiž budú podľa vedcov v najbližších rokoch aj na Slovensku čoraz viac ohrozovať kvalitu života ľudí vo väčších sídlach a pre mestá sa tak stávajú dôležitou udržateľnou výzvou.

Zelená strecha je živou plochou, ktorá sa stáva útočiskom pre hmyz, vrátane včiel, skvelo zadržiava prívalovú dažďovú vodu, zachytáva prach a CO2, avšak v prvom rade pomáha znižovať teplotu v rozhorúčených budovách a mestách. „Ak si uvedomíme obrovskú plochu, ktorú strechy budov tvoria v meste, zistíme, že nad hlavami máme gigantické žiariče, ktoré nielen cez deň, ale hlavne počas letných nocí do okolia sálajú horúčavu. Pre predstavu, aký významný prínos má zelená strecha, hovorí jeden z reálnych prepočtov: kým teplota klasickej strechy môže mať v lete 50 až 80 ⁰C, teplota zelenej strechy je v horúcom dni len okolo 30 ⁰C,“ vysvetľuje Branislav Siklienka, predseda Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru

Chýbajú zákony a politiky

V oblasti rozvoja zelených striech sme úplne na začiatku cesty. „Hoci to nikto zatiaľ nepočíta, odhadujeme, že na celom Slovensku je v porovnaní s vyspelejšími „zelenými“ krajinami iba 300-tisích metrov štvorcových zelených striech, ktoré v drvivej väčšine prípadov vybudovali súkromní developeri,“ dopĺňa Branislav Siklienka. Výzvou sú podľa neho napríklad čísla z Nemecka, kde len predvlaňajší ročný prírastok zelených striech predstavoval 7,2 milióna m2. Celkovo je v tejto krajine vegetáciou pokrytých vyše 120 miliónov m2 striech. Samotný Mníchov má na strechách vyše tri milióny m2 zelene a Štuttgart ešte o milión viac. Zaostávame aj za Českom, s porovnateľnou kultúrnou a ekonomickou štartovacou čiarou, kde sa už zelená viac ako 1,6 milióna m2 striech a ročne ich pribúda približne 250 tis. m2.

Asociácia plánuje v najbližších rokoch intenzívne spolupracovať s Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou agentúrou životného prostredia na začlenení zelenej infraštruktúry do trvalo udržateľných stratégií u nás. Pojem zelenej strechy alebo zelenej fasády sa totiž v našej legislatíve doteraz nenachádzal a žiadne ministerstvo túto tému nezastrešovalo. Asociácia tiež vidí potenciál vo využití a uplatnení už existujúcich štandardov partnerských organizácií, ktoré dobre fungujú, napríklad v škandinávskych krajinách, v Nemecku alebo susednom Česku.

Základ pre tvorbu regulácií, pravidiel podpory a tvorbu príslušných zákonov existuje. Vláda totiž v roku 2019 schválila dokument s názvom Envirostratégia 2030, na „zelené budovy“ má Slovensko vyčlenených až 700 miliónov eur z balíka Plánu obnovy. Aktuálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní a  v kapitole Komponent O2_Obnova budov na viacerých miestach navrhuje zelené strechy ako súčasť podporovaných riešení. Budúci rok budeme môcť na podobné účely čerpať ďalšie stovky miliónov eur zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

 

 

Mestá ušetria na kalamite

Okrem štátu a širokej verejnosti sú pre Asociáciu partnermi napríklad Inštitút urbánneho rozvoja, stavebné a architektonické fakulty, architekti, developeri, stavebníci, záhradníci. Kľúčovým partnerom sú však samosprávy. Jednou z dôležitých zmien, ktoré by chcela Asociácia dosiahnuť je, aby mestá pri povoľovacom stavebnom konaní brali do úvahy ako zelenú plochu aj samotnú strechu. 

A platí to aj pre Bratislavu, ktorej magistrát má vcelku kvalitnú a prepracovanú ekologickú stratégiu. „Na škodu však je, že Územný plán hlavného mesta prekvapivo za zelenú strechu považuje len plochu nad podzemnými garážami, ale nie samotnú strechu. Tým, že sa developerom vegetácia na budove nezapočítava do koeficientu zelene, nemotivuje ich to do budovania živých zarastených striech. Veľmi by pomohlo, aby sa k stanovenej povinnosti vybudovania zelených plôch mohli započítať aj samotné zelené strechy,“ konštatuje Branislav Siklienka. 
 

Svetové metropoly zelené strechy vo veľkom budujú s úmyslom šetriť nie len zdravie obyvateľov, infraštruktúru, ale aj mestský rozpočet, pretože znižujú dopad kalamít. „Už roky sme, napríklad v Bratislave, po prudších letných búrkach často svedkami zaplavených podjazdov, či celých úsekov ciest. Významne k tomu prispievajú práve strechy stavieb, ktoré rovnako ako spevnené plochy veľmi rýchlo posielajú vodu do kanalizácie. A tá, logicky nestíha. Už desaťcentimetrový substrát vegetačnej strechy pokrytý vhodnými rastlinami pritom dokáže v prípade prívalových dažďov jednorazovo zadržať 20 až 50 milimetrov zrážok. Aj to je argument, prečo by sa mesto malo ich budovanie všemožne snažiť,“ vysvetľuje Branislav Siklienka

 

 

 

 

Svetový trend

Budovaním zelených striech sa intenzívne zaoberajú odborníci aj municipálne autority vo metropolách a veľkých mestách po celom vyspelom svete. Dátoví analytici pražského magistrátu napríklad uvádzajú, že zelené strechy sú schopné zadržať 40 až 80 percent ročného úhrnu zrážok a minimalizovať tak aj riziko záplav.

Vedci na Univerzite v Melbourne zistili, že desať centimetrový substrát, ktorý je súčasťou zelenej strechy dokáže absorbovať až do 95 percent tamojších ročných dažďových zrážok. Faktom však zostáva, že „oázy v centrách miest“ nie sú lacné, aj keď ich benefity sú jasné. Preto budovanie zelených striech potrebuje investičnú podporu z EU, od štátu, samotných miest, tiež možnosť čerpať granty, legislatívnu pomoc pri stavebných povoleniach či ústretovú reguláciu.

V Nemecku je celkovo až desať percent všetkých striech zelených. Lídrom je Stuttgart, kde budujú zelené strechy už od sedemdesiatych rokov. Pravidlá, ktoré motivujú majiteľov budov k tejto ekologickej aktivite majú dobre rozpracované. Patria sem napríklad priame grantové platby od 10 až 20 eur za každý meter štvorcový zelenej strechy. Majitelia zelených budov platia menšie poplatky za odvod dažďovej vody, čo im pri odhadovanej 40-ročnej životnosti ušetrí náklady na samotnú inštaláciu vegetačnej plochy.

 
 

 

Novinky