Tento blog je druhou časťou série, ktorá sa bude venovať ďalším benefitom vegetačných striech.
V prvej časti ste sa mali možnosť dozvedieť
Čo naštartovalo Asociáciu pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru k zmene smerovania jej činnosti.
Projekt, ktorý túto zmenu priniesol.
Druhá časť seriálu
V tejto časti sa budeme venovať príčinám a dôsledkom spojených s vyhodnocovaním verejne známych benefitov, ktoré zelená strecha a zelená infraštruktúra prináša. Mnoho výhod je už vo verejnosti známych, ale...
Asi najväčším otáznikom pre každého nadšenca tejto témy je - kde nájsť dôveryhodné zdroje informácií k prínosom zelenej strechy. Koho osloviť, keďže zelené strechy sú u nás v začiatkoch? Kto vás prevedie úskaliami navrhovania zelenej strechy?
Pokiaľ použijete verejne dostupný a zároveň najčastejší nástroj na vyhľadávanie informácii Google search a zadáte tieto parametre – „zelená strecha benefity“, tak zistíte:
reguluje teplotu,
zníženie nákladov,
znižuje náklady na vykurovanie,
chráni hydroizoláciu a konštrukciu strechy pred teplotnými výkyvmi a klimatickými vplyvmi
zaisťuje tlmenie dažďovej vody, čistí vzduch, znižuje teplotu okolia, reguluje vnútornú teplotu, šetrí energiu a podporuje biodiverzitu v meste,
zvýšenie tepelného komfortu v interiéri,
ekonomické benefity.
Áno, toto sú neustále opakujúce sa heslá, ktoré nájdete kdekoľvek na internete. Sú takto publikované informácie dostatočné na to, aby ste vedeli, ako veľmi zelené strechy prispievajú k zlepšeniu životného prostredia a kvality života v mestách?
Netrpezlivosť nás robí dôverčivejšími
Podobnú otázku sme zadali aj (už) populárnemu nástroju na diskusiu – ChatGPT.
Tento nástroj testujeme už dlhodobo, aby sme pochopili jeho dôveryhodnosť. Pre názornú ukážku použijeme výsledok odpovede k zadaniu: „zelená strecha benefity“. Použili sme nastavenie komunikácie v slovenčine a defaultného nastavenia tónu a písaného štýlu (odpovede uvádzame bez úprav a korekcií):
Ochrana proti tepelnému zaťaženiu - zelené strechy redukujú tepelný efekt a znižujú náklady na klimatizáciu.
Zlepšenie kvality ovzdušia - rastliny na zelených strechách pomáhajú čistiť ovzdušie a odstraňujú z neho škodlivé látky.
Zlepšenie zvukovej izolácie - zelené strechy absorbujú zvuk a pomáhajú redukovať hluk z okolia.
Podpora biodiverzity - zelené strechy poskytujú miesto na rast rôznych druhov rastlín a zvierat.
Zlepšenie vzhľadu - zelené strechy pridávajú architektonickú hodnotu a vzhľad budovy sa stáva príjemnejší pre oko.
Zníženie množstva odpadu - zelené strechy pomáhajú znižovať množstvo odpadu a znižujú vplyv budov na životné prostredie.
Ochrana pred extrémnymi poveternostnými podmienkami - zelené strechy chránia pred búrkami, silným vetrom a krupobitím.
Nestačilo, tak sme sa opýtali: „Aké máš na tieto tvrdenia dôkazy?“.
Odpoveď:
"Ako AI model nemám priamy prístup k výskumom a dôkazom, ale môžem uviesť niektoré zdroje, ktoré podporujú tieto tvrdenia:
Ochrana proti tepelnému zaťaženiu - Podľa výskumu na univerzite v Toronte, zelené strechy dokážu znížiť teplotu na streche až o 80 %. (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2210670716302049)
Zlepšenie kvality ovzdušia - Výskumy naznačujú, že zelené strechy pomáhajú odstraňovať znečisťujúce látky z ovzdušia. (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1352231016304984)
Zlepšenie zvukovej izolácie - Výskumy ukazujú, že zelené strechy dokážu znížiť hluk až o 40 decibelov. (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2212670814000287)
Podpora biodiverzity - Zelené strechy poskytujú miesto na rast rôznych druhov rastlín a zvierat, čo zvyšuje biodiverzitu v mestských oblastiach. (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2210670716302049)
Zlepšenie vzhľadu - Zelené strechy zvyšujú estetickú hodnotu budov a pridávajú krajší vzhľad mesta. (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1352231016304984)
Zníženie množstva odpadu - Zelené strechy znižujú množstvo odpadu, ktorý sa ukladá na skládky. (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2210670716302049)
Ochrana pred extrémnymi poveternostnými podmienkami - Zelené strechy poskytujú ochranu pred búrkami, silným vetrom a krupobitím. (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2212670814000287)"
Pokračovali sme otázkou pre každý z vyššie uvedených bodov (pre každý z bodov 1.-7.):
„Uveď kedy presne prebiehal výskum (dátum od do), koľko trvali merania (perióda), kde presne prebiehali merania (mesto), aká bola veľká plocha na merania (m2), aké merania boli vykonané, aké boli uvedené meracie prístroje, existujú k týmto meraniam aj RAW dáta?“
Odpoveď (pre každý z bodov 1.-7.):
„Ospravedlňujem sa za nejasnosti v mojej odpovedi. Musím opraviť svoju predchádzajúcu odpoveď, pretože nemám konkrétny odkaz na štúdiu z univerzity v Toronte, ktorá by poskytovala informácie o znížení teploty na streche o 80%. Táto informácia bola uvedená ako všeobecné tvrdenie o benefitoch zelených striech a nie ako konkrétny výsledok zo štúdie.
Chcem vás požiadať o úprimné ospravedlnenie za nesprávnu informáciu. Ak máte záujem o konkrétne údaje z výskumu, odporúčam vyhľadať konkrétne štúdie a výskumy, ktoré poskytujú presné údaje a informácie o benefitoch zelených striech.“
Naše dodatočné zistenie: štúdia na poskytnutom odkaze neexistuje. (platí pre každý z bodov 1.-7.). Science Direct na uvedených odkazoch, ktoré uviedol ChatGPT – nemá obsah. Všetky poskytnuté linky smerujú teda na neexistujúce dokumenty.
Pokúsili sme sa takú štúdiu vyhľadať pomocou hesiel:
„research University of Toronto green roof reduce the temperature 80 %“
Google taký výskum nenašiel. Našiel síce výskum od University of Toronto pre Green roofs, ale bez podobného výsledku alebo tvrdenia.
Zadali sme poslednú otázku:
"Dokážeš nájsť aspoň jednu vedeckú štúdiu, ktorá by potvrdila, že "zelené strechy dokážu znížiť teplotu na streche až o 80 %? Uveď zdroj".
Odpoveď:
„Ospravedlňujem sa, ale na základe mojich doterajších vyhľadávaní som nenašiel konkrétnu vedeckú štúdiu, ktorá by uvádzala, že zelené strechy dokážu znížiť teplotu na streche až o 80 %.
Existuje však mnoho vedeckých štúdií, ktoré potvrdzujú, že zelené strechy majú pozitívny vplyv na životné prostredie a môžu pomôcť znižovať teplotu v mestských oblastiach a tým prispievať k boju proti klimatickým zmenám. Napríklad výskum z roku 2014 publikovaný v časopise Environmental Science and Technology potvrdil, že zelené strechy môžu znížiť teplotu strechy v horúcom počasí až o 32 %.“
Výsledok poslednej odpovede od ChatGPT:
Práve sme sa dostali z hodnoty "až o 80 %" na hodnotu "až o 32 %". Uznáte, že medzi týmito hodnotami je obrovský rozdiel.
Verdikt:
Žiaľ musíme priznať, že sa s takýmto stavom stretávame vo veľkom u populárnych a aj vedeckých článkov, kde je predložené tvrdenie, ktoré je len veľmi ťažko obhájiteľné, pretože chýbajú dáta. V tom lepšom prípade sa v takých dokumentoch nachádzajú len interpretácie pôvodných dát, avšak bez možnosti si ich overiť.
Pokiaľ chceme naučiť verejnosť dôverovať výskumu, že zelená strecha a zelená infraštruktúra má obrovský potenciál, tak musíme fundamentálne zmeniť náš prístup k poznaniu. A zmeniť kvantitatívnu vedu späť na kvalitatívnu. Pretože dôvera verejnosti v seriózny výskum dokáže vytvárať priestor pre záujem, v ktorom môže zelená strecha byť iniciátorom zásadných zmien v boji s antropogenetickými príčinami klimatickej zmeny. Dnes verejnosť berie tému zelená strecha len ako – pánske huncútstvo. Je načase to zmeniť.
Každá strecha sa chová jedinečne, nehovoriac o regionálnych rozdieloch. Každý strešný substrát sa chová jedinečne, nehovoriac o celkovej skladbe vrstiev. Je možné však vytvárať informačné klastre, založené na podobných vlastnostiach. A tak vieme poskytovať relevantné informácie.
Preto sme sa rozhodli v Asociácii pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru, že to zmeníme. Vytvárame doslova revolúciu v tvorbe, zbere a používaní dát, aby sme dokázali dôveryhodne poskytnúť čo najpresnejšie informácie o tom, ako zelená strecha (vegetačná strecha) vplýva na budovu, jej okolie a okolité prostredie.
Na základe presne definovaných dát z meraní a merateľných dát spojených s predmetom merania (GPS lokalita, výška strechy, plocha strechy, typ strechy, meteorologické údaje, skladba strechy, skladba substrátu, retenčné vrstvy, vodozádržnosť, ...), aby sme dokázali také údaje pospájať s ostatnými meranými parametrami vedeli si predstaviť komplexnosť merania. A hlavne, použiť také výstupy do iných výskumov, meraní, atď.
Následne budeme vedieť povedať, kde a aký dopad má zelená strecha a pri akom nastavení jednotlivých vrstiev zelenej strechy a strechy samotnej.
Vytvárame štandardy, ktoré dnes ešte neexistujú. Štandardy, ktoré budú použiteľné (takmer) kdekoľvek. Vytvárame dôveru v informácie. Dôveru, že zelená strecha je prínosom.
Takéto projekty v súčasnoti riešime a hľadáme partnerov na ich rozširovanie. Vytvárame tak vedecké inkubátory, ktoré nemajú svojim rozsahom obdobu v EU. Vedecké inkubátory, ktoré majú záujem zdieľať dáta. Pretože len zdieľanie dát nás ako spoločnosť dokáže posunúť ďalej. Napríklad v inováciách, ktoré môžu vznikať na princípe zdieľaných dát.
Zelená strecha (vegetačná strecha) a zelená infraštruktúra má nesporný prínos pre životné prostredie. Tento prínos spojený s vodozádržnými opatreniami je stále ešte nedocenený a málo využívaný.
Jednoduchá úvaha - zelená strecha benefity
pri atmosférických zrážkach 570 mm ročne (690,9 mm je 30 ročný dlhodobý priemer na stanici Bratislava – Koliba), čo predstavuje len 83 % tohto dlhodobého priemeru
na zastavanej ploche 100 000 m2 (netto), len strechy, bez chodníkov, bez terás
predstavuje ročný úhrn zrážok 57tis m3 ročne
len pre predstavu to je ekvivalent objemu 23 olympijských bazénov
ak
1,8kWh / 1 m3 vody je energetická náročnosť na spracovanie a dodanie pitnej vody na závlahu (žiaľ pitná voda je u nás štandardom pre závlahu), vrátane jej zbytočného odvodu do kanalizácie. Súčasťou nášho výskumu je aj cieľ dopátrať sa k reálnemu číslu energetickej náročnosti, pretože v tom nie je započítaná spotreba energií na samotnú závlahu a mnoho iných faktorov. Samotný akademici sa zhodujú v tom, že reporting tých udajov nie je jednotný (Longo et al. 2016)
ak
zadržíme 90 % zrážok na danej zastavanej ploche (len strechách) a nemusíme teda použiť tento ekvivalent na závlahu z vodovodu. Vegetácia v zastavanej oblasti a zelená strecha sa vám odvďačí za takéto hospodárenie s vodou
tak
ušetríme 0,097 GWh elektriny ročne (vrátane distribučných strát) na vodu, ktorú by sme inak museli použiť ako ekvivalent vyššie uvedeného % zrážok pre zastavanú plochu
pokiaľ
by sme takú elektrinu vyrábali prostredníctvom zemného plynu (CCGT) s emisným faktorom 180 g CO2 na vyrobenú 1 kWh elektriny (pri 60 % efektivite procesu)
tak by sme vedeli ušetriť
16,6 t CO2 ročne, čo predstavuje ekvivalent tvorby emisií 6,3 osobných automobilov
Pokiaľ by sme vzali do úvahy, že Slovensko má 500 km2 zastavenej plochy (ekvivalent 1% územia krajiny)
tak
0,097GWh x 500 000 000 m2 / 100 000 m2 = 462 GWh ročne
je objem spotrebovanej elektriny, ktorú netreba tvoriť na závlahu zastavanej plochy, ktorá by už nebola plechová, asfaltová, plastová, ... ale zelená vegetačná strecha.
Táto závlaha by pomáhala zásadne ochladzovať územie nad zelenou strechou. Dažďová voda by neodtekala do iného územia. Tým by sme významne prispeli k znižovaniu efektu tepelných ostrovov v zastavaných oblastiach.
A kde by sa tá elektrina vyrábala?
Závlaha je potrebná v období, keď vegetácia rastie. V našich podmienkach od marca do októbra. To je obdobie, kedy každá taká strecha zvládne uniesť aspoň 500Wp kapacity fotovoltaických panelov (ekvivalent aktuálnej kapacity jedného panelu) a tvoriť elektrinu z takého zdroja.
Pri priemernej veľkosti strechy 400 m2 (nejedná sa len o rodinné domy) by sme počítali s 500km2 / 400m2 = 1 250 000 budovami na území Slovenska. Potom by takéto budovy vyprodukovali 1 250 000 x 500Wp x 365 x 24 x 12% = 657 GWh elektrickej energie ročne pri 12% Kapacity faktore PVe. To je o +42% viac energie, ktorú by sme inak potrebovali na vytvorenie závlahy z "mestskej vody".
Táto elektrická energia je potrebná len cez deň a len v období rastu vegetácie. Ideálne riešenie pre vodozádržné opatrenia a zelenú strechu.
Aby sme to prirovnali k emisiám CO2, tak by sme hovorili o 0,08Mt ušetrených emisií. To je hodné zreteľa, nie len pre nadšencov, ale aj pre samosprávy a vládne organizácie.
Ako je možné vidieť z uvedeného príkladu, ktorý je naozaj veľmi zjednodušený
zelená strecha, vegetačná strecha a zelená infraštruktúra sú obrovským potenciálom pre znižovanie antropogenických príčin klimatickej zmeny,
ktoré tvoríme len samotnou existenciou tejto civilizácie, ako aj prínosom pre znižovanie tepelnej záťaže v zastavaných lokalitách.
Tejto téme sa budeme venovať aj v nasledujúcich častiach seriálu.
Odkaz pre tých, ktorí by chceli unáhlene tvoriť články prostredníctvom vedomostí ChatGPT:
Náš dlhodobý výskum potvrdzuje, že táto platforma potrebuje ešte mnoho úprav aby sme mohli brať výstupy z tohto zdroja vážnejšie ako len laickú diskusiu.
Treba si uvedomiť, že nediskutujete s odborníkom, ale s algoritmom, ktorý na svoje odpovede používa údaje, ktoré získali jeho tvorcovia z verejne dostupných zdrojov, ktoré nemusia byť vôbec kvalifikované ako len odborné. Treba si uvedomiť koľko neodborných internetových zdrojov šíri doslova nezmysly.
Tento nástroj je vhodný na ľahkú diskusiu, ale nie na dôveryhodné písanie. Pokiaľ patríte do skupiny, ktorá si nepreveruje informácie, môžete ľahko naraziť na odpovede, ktoré vás budú zavádzať a vy o tom nebudete mať tušenie. Budete tak prispievať do už tak veľkého dezinformačného koša.
Pokiaľ chceme, aby zelená strecha bola dôveryhodným nástrojom zmien, mali by sme o tom písať dôveryhodne = teda na základe dôkladnej znalosti témy.
Záver tejto časti seriálu
Snažíme sa o komplexné vytvorenie trhu pre tému, zelená strecha a zelená infraštruktúra.
Ako sme napísali v úvode, v ďalších častiach sa budeme venovať obšírnejším informáciám, vrátane témy ako získať dotáciu na zelenú strechu.
Pokiaľ chcete byť partnerom tohto seriálu, kontaktujte nás.
Ako člen Asociácie máte možnosť komentovať tento blog. To samozrejme nie je jediná výhoda členstva. Pokiaľ sa chcete stať členom Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru – radi vás privítame. Viac detailov k členstvu:
Ján Rapan
Viceprezident Asociácie
Referencie:
Longo S., D'Antoni B. M., Bongards M., Chaparro A., Cronrath A., Fatone F., Lema J. M., Maurici-Iglesias M., Soares A. & Hospido A. 2016 Monitoring and diagnosis of energy consumption in wastewater treatment plants. A state of the art and proposals for improvement. Appl. Energy 179, 1251–1268.