​Luke Howard ako priekopnícky britský meteorológ prvý zmeral fenomén mestského tepelného ostrova na základe pozorovaní uskutočnených v Tottenhame. Uvedené spísal vo vedeckej publikácii ​"​The Climate of London". Za toto dielo bol v roku 1821 prijatý za člena Kráľovskej spoločnosti. Howardove merania preukázali, že centrum mesta v noci je oveľa teplejšie ako jeho okrajové časti (predmestia). Jeho doplnkové deväťročné merania potvrdili rozdiel až 15.7 °C (Howard, 1833). Počas jarných období zažívame v Bratislave 14°C rozdiel na ploche 500m2 medzi asfaltovou plochou a plochou, ktorá je pokrytá zeleňou.

Pomocou dlhovlnného infračerveného žiarenia zmeral, pochopil a vysvetlil skleníkový efekt z hľadiska absorpcie a vyžarovania tepla plynmi vrátane oxidu uhličitého a vodnej pary v atmosfére. To všetko vďaka tomu, že geniálny matematik a fyzik Joseph Fourier poskytol základy k tomu objavu už v roku 1824.

Roger Revelle a Hans E. Suess vo svojej výskumnej práci popísali defekt spojený s cirkuláciou oxidu uhličitého (CO2) medzi atmosférou a oceánom: "morská voda nepohltí všetok dodatočný CO2 vstupujúci do atmosféry, ako mnohí predpokladali". Prišli k nasledovnému záveru:

"Nárast atmosférického CO2 z tejto príčiny je v súčasnosti malý, ale môže sa stať významným počas budúcich desaťročí, ak bude spaľovanie priemyselného paliva naďalej exponenciálne rásť.", keďže "V priebehu niekoľkých storočí vraciame do atmosféry a oceánov koncentrovaný organický uhlík uložený v sedimentárnych horninách počas stoviek miliónov rokov."

Organizácia spojených národov (OSN) vytvorila The Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC). Jedná sa o organizáciu, ktorej úlohou je poskytovať hodnotiace správy o Klimatických zmenách na základe výskumu dát z celého sveta.

V roku 2015 IPCC začal svoj šiesty hodnotiaci cyklus. Dokončí ho v roku 2023. Ostatné dva reporty z roku 2021 a 2022 potvrdili, že cieľ dosiahnuť v roku 2030 otepľovanie o 1,5°C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami nie je možné.

Vznikla najväčšia Federácia všetkých Európskych Asociácií zelených striech.

Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru je jej plnohodnotným členom.

Zakladajúcimi členmi Federácie Zelených striech boli Nemecko, Švajčiarsko a Rakúsko.

​

V posledných rokoch sa zintenzívnili pracovné skupiny podporované Európskou komisiou a technológie zelených striech a stien sa stali súčasťou projektov Horizont 2020 v celej Európe. V súčasnosti EFB začala s iniciatívou prieskumu trhu s cieľom vytvoriť komplexnú správu o trhu pre ekologizujúci priemysel.

Vznikla Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru na Slovensku.

Našou ambíciou je prispieť k zelenšiem Slovensku.

​

Prostredníctvom prepájania architektov, developerov, univerzít, záhradníkov, vlastníkov bytov/domov, správcovských spoločností, samospráv a štátnych inštitúcií chceme podporovať ozeleňovanie budov a miest.

Klimatickú zmenu nezastavíme ľahko. Môžeme však adaptovať naše mestá na zmenu klímy tak, aby sme my a naše deti mohli viesť plnohodnotný a kvalitný život.