18. - 19. marca 2022 sa v Bratislave konalo podujatie, ktorého cieľom bolo poskytnúť mladým ľuďom priestor pracovať na nápadoch v oblasti ekológie. Témou tohto ročníka Eko Hackathon UNICEF bola VODA A VZDUCH. Mladí ľudia hľadali spôsoby ako reálne prispieť k čistejšiemu ovzdušiu, motivovaniu k ekologickému správaniu či neplytvaniu pitnou vodou. Zapojiť sa mohli žiaci 8. a 9. ročníka a študenti stredných škôl, ktorí v tímoch hľadali riešenia s pomocou skúsených odborníkov. V rámci Hackathonu prezentoval Branislav Siklienka, predseda Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru prednášku o zelených strechách, ich benefitoch a ukázal príklady inšpiratívnych zelených striech zo zahraničia.

Pre článok odborného portálu o architektúre a stavebníctve ASB.sk sa na tému Zelené strechy: "Prečo sú také potrebné a počíta sa s nimi aj v rámci eurofondov?", vyjadril predseda Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru Branislav Siklienka. Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru sa snaží spraviť život v slovenských mestách udržateľnejším a príjemnejším. V spolupráci so samosprávami, štátom, developermi a obyvateľmi chceme docieliť čo najväčšie pokrytie striech a fasád budov živými zarastenými plochami. Vybudovanie „zelenej oázy v meste“ však nie je lacné. Pre článok odborného portálu o architektúre a stavebníctve ASB.sk sa na tému Zelené strechy vyjadril predseda Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru Branislav Siklienka. V článku sa dozviete o investičnej podpore EÚ, štátu aj samotných miest, o výhodách a potrebách zelených striech v mestách a synergii zelených striech so solárnymi panelmi, ale aj o príkladoch zo sveta. Článok asb.sk Zelené strechy: Prečo sú také potrebné a počíta sa s nimi aj v rámci eurofondov?

16. decembra 2021 sa uskutočnilo stretnutie za účasti pána Norberta Kurillu, poradcu prezidentky pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie. 16. decembra 2021 sa uskutočnilo stretnutie za účasti pána Norberta Kurillu, poradcu prezidentky pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie. Dostali sme priestor prezentovať Asociáciu pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru, naše plány a potenciál na spoluprácu a pomoc pri prepájaní na kompetentné úrady, ktoré majú výkonnú moc. Pán Kurilla ma oboznámil s projektom Zelenej pečate, ktorú plánuje Prezidentská kancelária udeľovať verejným budovám pri splnení udržateľných opatrení. V paláci si uvedomujú potrebu aktívnych opatrení v súvislosti so zmenou klímy. Počas tohto roka vypracovali audit uhlíkovej neutrality a navrhli opatrenia, ktorých súčasťou je aj zelená strecha. Pozitívne príklady sú dôležité najmä v tejto dobe a som rád, že pani prezidentka Zuzana Čaputová robí osvetu zeleným opatreniam. Verím, že sa inšpirujú aj ostatné inštitúcie a tiež samosprávy. Preto ponúkame za asociáciu pomoc mestám a obciam v oblasti poradenstva, aby sa tieto opatretia s množstvom ekologických benefitov zavádzali rýchlejšie a efektívnejšie. Keďže sme členom European Federation of Green Roof Associations (EFB) vieme prinášať inšpiratívne riešenia aj od našich európskych partnerov. Chcel by som za asociáciu poďakovať za prijatie v Grasalkovičovom paláci a verím, že vzájomnou osvetou napomôžeme urobiť naše mestá zelenšie a odolnejšie. Prezident Asociácie ZSaZI Branislav Siklienka.

V projekte LIFE IP sme porozprávali o zelených strechách pre Žilinský samosprávny kraj na tému "Kvalita ovzdušia, klimatické zmeny, zdravie obyvateľstva" Kvalitu ovzdušia nevnímame na sebe až tak bezprostredne. Väčšinou až z odstupom času na našom zdraví. Prijali sme pozvanie porozprávať o zelených strechách v projekte LIFE IP na tému – Vegetačné strechy – ako urobiť mestá zelenšie a odolnejšie. Jedným z benefitov vegetačných striech je aj zachytávanie prachu a CO2. Zlepšujú lokálnu mikroklímu, zvlhčujú a ochladzujú okolité prostredie, čím prispievajú k zlepšeniu životného prostredia. Projekt LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia (LIFE18IPE/SK/000010) podporila Európska únia v rámci programu LIFE. Projekt je spolu financovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu SR prostredníctvom MŽP SR.

Webinár SKGBC – Slovak Green Building Council, kde Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru prispela prezentáciou, ktorá sa zamerala na najčastejšie chyby pri realizácii zelených striech. Webinár SKGBC – Slovak Green Building Council s účasťou prednášajúcich odborníkov na tému zelených striech a zelených fasád, kde Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru prispela prezentáciou na tému Zelené strechy – inšpiratívne príklady alebo „ako to nepokašlať“. Zamerali sme sa na časté chyby, ktoré sa vyskytujú v procese návrhu a realizácie zelených striech. Webinárom nás sprevádzala pani Zuzana Vranayova z Technickej univerzity v Košiciach. Ďakujeme za usporiadanie a možnosť zúčastniť sa. Prednášky sa zúčastnili aj zástupcovia miest a obcí, čo nás nesmierne teší, pretože práve mestá najviac pociťujú negatívne dopady zmeny klímy Pozrite si webinár zo záznamu:

Rozhovor Branislava Siklienku s redaktorkou Hospodárskych novín Beátou Javorčíkovou na tému "výhody zelených striech" Vegetačné strechy Novom centre Nivy prinavracajú do hlavného mesta zeleň. Okrem nákupného centra či trhoviska, vynikajú Nivy zelenou strechou, ktorá sa dá porovnať s veľkosťou dvoch futbalových ihrísk. Zelená strecha s rozlohou 12 – tisíc metrov štvorcových je plne prístupná verejnosti. O výhodách zelených striech v mestách, ale aj o zelenej streche na stanici Nivy centrum si môžete prečítať v článku Hospodárskych novín – Vegetačné strechy vracajú živú prírodu do civilizácie.

Medzinárodná konferencia, ktorá sa konala v dňoch 6.- 8. októbra 2021 Konferencia v Bratislave s medzinárodnou účasťou spoločností, kde sme za Asociáciu pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru mali v diskusnom paneli predsedu Branislava Siklienku. Témou boli diskusie a možnosti inštalácie zelených striech na priemyselných halách a znižovanie uhlíkovej stopy. Tieto typy stavieb zaberajú obrovskú plochu pozemkov, na ktorých bola zväčša pred ich výstavbou zeleň. Preto je potrebné takýto zásah kompenzovať a zabezpečiť, aby voda z plôch zostávala, čo najviac v danej lokalite. Na to je možné využiť zelené strechy, dažďové záhrady, retencie alebo vode priepustné parkovacie plochy. Zistite viac informácií na WOF Expo:

Rozhovor pre RTVS, Branislav Siklienka V hlavných správach RTVS predstavil realizátor a prezident asociácie ZSaZI Branislav Siklienka možnosti samospráv čerpať dotácie na zelené strechy a iné vodozádržné opatrenia. Dotácie budú môcť čerpať aj majitelia rodinných domov. Zelené strechy často využívajú architekti novostavieb pre ich estetickú funkciu. Dôležitejšia je však ich schopnosť zadržiavať vodu počas prívalových dažďov a v lete ochladzovať prostredie. Preto sa čoraz častejšie vo svete využívajú aj pri rekonštrukciách starších budov. V porovnaní s okolitými štátmi sa však na Slovensku tento trend rozbieha pomaly. Viac v reportáži Kláry Grausovej – "NA SLOVENSKU SA STRECHY ZELENAJÚ POMALŠIE".

Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru bola 9.6.2021 prijatá za člena Európskej federácie pre zelené strechy a fasády (EFB). Slovensko už nie je šedým miestom v Európe. Zelené strechy sa v Európe realizujú a inštalujú už desiatky rokov, na Slovensku však boli ešte donedávna neznámym pojmom. Dnes už vieme, že zelené strechy sú jedným z možných adaptačných opatrení, ktoré pomáha zmierňovať dôsledky globálneho otepľovania a súvisiacej klimatickej krízy. Nie je to len trendová záležitosť, v európskych krajinách sa tieto riešenia osvedčili, preto sú dnes zelené strechy súčasťou balíka európskeho Plánu obnovy a sériou opatrení na zadržiavanie vody a zmiernenie tepelných ostrovov v mestách. Nato, aby bol tento efekt citeľný, však nestačí pokryť zelenou strechou 1-2 budovy v obci alebo meste. Zmenu dokážeme spraviť jedine spolu, spoločnými silami, prepojením a vzájomnou spoluprácou architektov, developerov, záhradníkov, univerzít, samospráv a štátnych inštitúcií. Sme hrdí, že Slovenská Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru bola 9.6.2021 prijatá za člena Európskej federácie pre zelené strechy a fasády (EFB). Zároveň sme sa stali členom Českej Asociácie Zelené střechy (ZeS). Umožní to aktívnejšiu spoluprácu medzi národnými asociáciami, využívanie najnovších poznatkov a trendov, aby sme boli schopní držať krok s klimatickou zmenou a pomohli tak urobiť naše mestá odolnejšími voči negatívnym vplyvom počasia. Zároveň sme sa stali členom Českej Asociácie Zelené střechy (ZeS). Odborná sekce Zelené střechy (ZeS) Vznikla v roku 2013 na základe spoločných záujmov členov Svazu zakládání a údržby zeleně. Poslaním je podporovať ozeleňovanie striech, stien budov a stavebných konštrukcií ako súčasť udržateľnej výstavby, ochrany životného prostredia a návratu zelene do miest. Okrem toho ZeS vydáva odborné publikácie, organizuje odborné kurzy, prednášky, semináre či exkurzie pre svojich členov, ale aj laickú a odbornú verejnosť. ZeS je tiež členom európskej organizácie EFB – the European Federation of Green Roof Associations, ktorá združuje národné profesijné organizácie. European Federation of Green Roof Associations (EFB) European Federation of Green Roof Associations založili v roku 1997 zakladajúce združenia zelených striech Rakúska, Nemecka a Švajčiarska. Od roku 2019 má EFB 15 členských združení – Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Škandinávia, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Česká republika, Portugalsko, Anglicko, Španielsko, Srbsko a najnovšie aj Slovensko. EFB a jej členovia aktívne propagujú používanie zelených striech a zelených fasád v celej Európe. Víziou a poslaním sú OBYVATEĽNÉ – BEZPEČNÉ – ZELENÉ MESTÁ PRE BUDÚCE GENERÁCIE. Buďte súčasťou pozitívnej zmeny klímy spolu s nami Členom Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru sa môže stať každý. Každý, komu záleží na prostredí, v ktorom žije a chce sa zapojiť do boja s klimatickými zmenami. My vám poskytneme odbornú súčinnosť.

Stretnutie Branislava Siklienku s pracovníkmi prezidentskej kancelárie pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie Norbertom Kurillom a Zuzanou Trubačovou. Stretnutie s pracovníkmi prezidentskej kancelárie pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie s Norbertom Kurillom a pani Zuzanou Trubačovou, zodpovednou za vypracovanie auditu o uhlíkovej neutrality a možnosti inštalácie vegetačnej strechy na Karáčoniho paláci. Na stretnutí sa preberali technické predpoklady pre inštaláciu zelenej strechy a rôzne typy skladieb vegetačných striech vhodných na vybranú strechu. Predstavil som slovenskú asociáciu, ktorá má 18 členov, prešli sme si limitujúce faktory na trhu zelených striech, potenciál rozvoja a možnosti podpory a informoval som aj o nových Štandardoch pre zelené strechy, ktoré budú publikované začiatkom roka. V paláci si uvedomujú potrebu aktívnych opatrení v súvislosti so zmenou klímy. Pozitívne príklady sú dôležité najmä v tejto dobe a som rád, že pani prezidentka Zuzana Čaputová robí osvetu zeleným opatreniam. Verím, že sa inšpirujú aj ostatné inštitúcie a tiež samosprávy. Chcel by som za asociáciu poďakovať za prijatie v Grasalkovičovom paláci a verím, že vzájomnou osvetou napomôžeme urobiť naše mestá zelenšie a odolnejšie. Buďte súčasťou pozitívnej zmeny klímy spolu s nami! Branislav Siklienka prezident asociácie Reportáž: Prezidentská kancelária chce byť prvou uhlíkovo neutrálnou inštitúciou na Slovensku si môžete prečítať na stránke tvnoviny.sk

8. júna a 11. novembra 2021 sa konala online konferencia. Pri tejto príležitosti bolo natočené edukatívne video o zelených strechách. Konferencia "Klimatické zmeny na Gemeri – ako ďalej?" s odborníkmi z oblasti klimatológie, vodohospodárstva, energetiky a ďalších oblastí. Online konferencia sa konala pre samosprávy, odborníkov a verejnosť. Pre účely tejto konferencie sme natočili video o zelených strechách a prezentovali aj význam zelených striech pre mestá obce. Organizátor: CUE Gemer – Centrum udržateľnej energetiky Gemer Video: Branislav Siklienka, realizátor zelených striech a prezident Asociácie ZSaZI

Rozhovor na portáli targetnews.sk s Branislavom Siklienkom, prezidentom Asociácie aj o dôsledkoch globálneho otepľovania Asociácia plánuje v najbližších rokoch intenzívne spolupracovať s Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou agentúrou životného prostredia na začlenení zelenej infraštruktúry do trvalo udržateľných stratégií u nás. Zelené oázy v mestách nie sú lacné, aj keď ich benefity sú jasné. Preto budovanie zelených striech potrebuje investičnú podporu z EU, od štátu, samotných miest, ale aj legislatívnu pomoc pri stavebných povoleniach či ústretovú reguláciu. Zistite viac o zelených strechách v článku targetnews.sk

Prezident Asociácie ZSaZI Branislav Siklienka v zaujímavej diskusii, do ktorej sa zapojila aj prezidentská kancelária prostredníctvom pána Norbert Kurilla a pána štátneho tajomníka Michal Kiča z Ministerstva životného prostredia. Včera sme boli hosťami redaktorky Marcely Jedinákovej v Talkšou Hosť Rádia Regina. Spolu s Filipom Gulanom zo spoločnosti CORWIN. Vypočujte si diskusiu o tom, ako dokážu zelené strechy pomôcť v našich mestách, aké sú benefity zelených striech a aké prekážky je potrebné zvládnuť na to, aby bolo zelených striech na Slovensku viac. Celý rozhovor – Zelené strechy v mestách, dotácie a prekážky na trhu pri budovaní zelených striech ako adaptačných opatrení v meniacej sa klíme si môžete vypočuť na stránkach Rádia Regina

rozhovor s prezidentom Asociácie ZSaZI na portáli Voda-portal.sk V rozhovore pre spravodajský a informačný portál Voda-portál.sk sa dozviete o tom, prečo je dôležité, aby aj Slovensko začalo viac inštalovať zelené strechy, kde môžeme hľadať vhodnú inšpiráciu, aké sú výhody zelenej infraštruktúry a ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami. Článok si môžete prečítať na stránke voda-portal.sk

V spolupráci so samosprávami, štátom, developermi aj obyvateľmi chceme docieliť čo najväčšie pokrytie striech a fasád budov živými zarastenými plochami. Pomôcť spraviť život v mestách udržateľnejší a príjemnejší je pripravená Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru (ďalej len Asociácia), ktorá vznikla na prelome tohto roku. Jej cieľom je čo najväčšie pokrytie striech a fasád budov živými zarastenými plochami. Zelená strecha totiž pomáha: v prvom rade pomáha znižovať teplotu v rozhorúčených budovách a mestách vegetačná strecha je ekologickou živou plochou, ktorá sa stáva útočiskom pre hmyz, vrátane včiel, skvelo zadržiava prívalovú dažďovú vodu, zachytáva prach a CO2 zmierňuje dôsledky globálneho otepľovania a súvisiacej klimatickej krízy, pretože problémom sú intenzívne suchá striedané s prudkými prívalovými dažďami pretože čoraz viac tropických dní v lete a zdravie ohrozujúca horúčava zadržiavaná v oceli a betóne miest podľa vedcov toto budeme pociťovať v najbližších rokoch aj na Slovensku čoraz viac jednoznačne zlepšiť kvalitu života ľudí „Ak si uvedomíme obrovskú plochu, ktorú strechy budov tvoria v meste, zistíme, že nad hlavami máme gigantické žiariče, ktoré nielen cez deň, ale hlavne počas letných nocí do okolia sálajú horúčavu. Pre predstavu, aký významný prínos má zelená strecha, hovorí jeden z reálnych prepočtov: kým teplota klasickej strechy môže mať v lete 50 až 80⁰C, teplota zelenej strechy je v horúcom dni len okolo 30⁰C,“ vysvetľuje Branislav Siklienka, prezident Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru. Chýbajú zákony a politiky V oblasti rozvoja zelených striech sme úplne na začiatku cesty. „Hoci to nikto zatiaľ nepočíta, odhadujeme, že na celom Slovensku je v porovnaní s vyspelejšími „zelenými“ krajinami iba 300-tisích metrov štvorcových zelených striech, ktoré v drvivej väčšine prípadov vybudovali súkromní developeri,“ dopĺňa Branislav Siklienka. Výzvou sú podľa neho napríklad čísla z Nemecka, kde len predvlaňajší ročný prírastok zelených striech predstavoval 7,2 milióna m2. Celkovo je v tejto krajine vegetáciou pokrytých vyše 120 miliónov m2 striech. Samotný Mníchov má na strechách vyše tri milióny m2 zelene a Stuttgart ešte o milión viac. Zaostávame aj za Českom, s porovnateľnou kultúrnou a ekonomickou štartovacou čiarou, kde sa už zelená viac ako 1,6 milióna m2 striech a ročne ich pribúda približne 250 tis. m2. Plány a ciele asociácie Asociácia plánuje v najbližších rokoch intenzívne spolupracovať s Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou agentúrou životného prostredia na začlenení zelenej infraštruktúry do trvalo udržateľných stratégií u nás. Pojem zelenej strechy alebo zelenej fasády sa totiž v našej legislatíve doteraz nenachádzal a žiadne ministerstvo túto tému nezastrešovalo. Asociácia tiež vidí potenciál vo využití a uplatnení už existujúcich štandardov partnerských organizácií, ktoré dobre fungujú, napríklad v škandinávskych krajinách, v Nemecku alebo susednom Česku. Základ pre tvorbu regulácií, pravidiel podpory a tvorbu príslušných zákonov existuje. Vláda totiž v roku 2019 schválila dokument s názvom Envirostratégia 2030, na „zelené budovy“ má Slovensko vyčlenených až 700 miliónov eur z balíka Plánu obnovy. Aktuálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní a v kapitole Komponent O2_Obnova budov na viacerých miestach navrhuje zelené strechy ako súčasť podporovaných riešení. Budúci rok budeme môcť na podobné účely čerpať ďalšie stovky miliónov eur zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Mestá ušetria na kalamite Okrem štátu a širokej verejnosti sú pre Asociáciu partnermi napríklad Inštitút urbánneho rozvoja, stavebné a architektonické fakulty, architekti, developeri, stavebníci, záhradníci. Kľúčovým partnerom sú však samosprávy. Jednou z dôležitých zmien, ktoré by chcela Asociácia dosiahnuť je, aby mestá pri povoľovacom stavebnom konaní brali do úvahy ako zelenú plochu aj samotnú strechu. A platí to aj pre Bratislavu, ktorej magistrát má vcelku kvalitnú a prepracovanú ekologickú stratégiu. „Na škodu však je, že Územný plán hlavného mesta prekvapivo za zelenú strechu považuje len plochu nad podzemnými garážami, ale nie samotnú strechu. Tým, že sa developerom vegetácia na budove nezapočítava do koeficientu zelene, nemotivuje ich to do budovania živých zarastených striech. Veľmi by pomohlo, aby sa k stanovenej povinnosti vybudovania zelených plôch mohli započítať aj samotné zelené strechy,“ konštatuje Branislav Siklienka. Svetové metropoly zelené strechy vo veľkom budujú s úmyslom šetriť nie len zdravie obyvateľov, infraštruktúru, ale aj mestský rozpočet, pretože znižujú dopad kalamít. „Už roky sme, napríklad v Bratislave, po prudších letných búrkach často svedkami zaplavených podjazdov, či celých úsekov ciest. Významne k tomu prispievajú práve strechy stavieb, ktoré rovnako ako spevnené plochy veľmi rýchlo posielajú vodu do kanalizácie. A tá, logicky nestíha. Už desaťcentimetrový substrát vegetačnej strechy pokrytý vhodnými rastlinami pritom dokáže v prípade prívalových dažďov jednorazovo zadržať 20 až 50 milimetrov zrážok. Aj to je argument, prečo by sa mesto malo ich budovanie všemožne snažiť,“ vysvetľuje Branislav Siklienka, Svetový trend Budovaním zelených striech sa intenzívne zaoberajú odborníci aj municipálne autority v metropolách a veľkých mestách po celom vyspelom svete. Dátoví analytici pražského magistrátu napríklad uvádzajú, že zelené strechy sú schopné zadržať 40 až 80 percent ročného úhrnu zrážok a minimalizovať tak aj riziko záplav. Výskum vedcov na Univerzite v Melbourne v súvislosti so zelenými strechami ukázal, že desať centimetrový substrát, ktorý je súčasťou zelenej strechy dokáže absorbovať až do 95 percent tamojších ročných dažďových zrážok. Faktom však zostáva, že „oázy v centrách miest“ nie sú lacné, aj keď ich benefity sú jasné. Preto budovanie zelených striech potrebuje investičnú podporu z EU, od štátu, samotných miest, tiež možnosť čerpať granty a dotácie, legislatívnu pomoc pri stavebných povoleniach či ústretovú reguláciu. Zelená strecha - dotácie vo svete V Nemecku je celkovo až desať percent všetkých striech zelených. Lídrom je Stuttgart, kde budujú zelené strechy už od sedemdesiatych rokov. Pravidlá, ktoré motivujú majiteľov budov k tejto ekologickej aktivite majú dobre rozpracované. Patria sem napríklad priame grantové platby od 10 až 20 eur za každý meter štvorcový zelenej strechy. Majitelia zelených budov platia menšie poplatky za odvod dažďovej vody, čo im pri odhadovanej 40-ročnej životnosti ušetrí náklady na samotnú inštaláciu vegetačnej plochy.